MTBIKER Šprintpolom

Druhý októbrový víkend už tradične patrí MTB časovke Šprintpolom. Tento rok sa konal jej 17. ročník a ja som, samozrejme, nemohol pri tom chýbať.

Zázemie a štart tejto akcie sa nachádza v obci Stráňavy, neďaleko mesta Žilina. Cieľ je pri pamätníku Polom. Je to 7-kilometrové stúpanie s prevýšením okolo 590 metrov. Úvodný asfalt hore Stráňavami vystrieda trochu rozbitejšia lesná asfaltka, čím sa však ide vyššie, tým je povrch viac prírodnejší a záverečné kilometre sú skôr šotolinová zvážnica. Je to MTB časovka, tak kategórie sú primárne pre MTB a podmienkou je minimálna šírka plášťa 1,75 palca. Tak, ako aj minulý rok, aj tento sa myslelo na čoraz viac populárnu kategóriu gravel, no bez rozdielu veku, rozdelená len na mužov a ženy.

Gran Fondo, ale aj oddych

Ako vyzeral môj týždeň pred touto časovkou? Október som začal „Gran Fondom”, („straváci” vedia ) - nedeľňajší 115 km výjazd na MTB s 2,5-tisícovým prevýšením. Pôvodne som mal v pláne Čierny Váh, no počasie na výhľady nebolo ideálne. Počas cesty ma zlákala pochmúrna oblačnosť smerom na Sliezsky dom.


Mám síce radšej slnečné počasie s výhľadom na štíty, ale aj hmla má svoje čaro. Hore sa to však trochu potrhalo a aj štíty sa ukázali, rovnako ako neskôr na Popradskom plese, a na záver výjazdu som absolvoval ešte nejaké tie menšie „brdky“ v okolí Tatranskej Lomnice a Matliarov.

Ani v pondelok som nezaháľal a vďaka voľnu v práci to bol opäť trojciferný nájazd kilometrov - Ždiar, Monkova dolina, Strednica a Bielovodská dolina pri poľských hraniciach. Počasie mi už prialo o niečo viac a užil som si aj slnečné lúče.

Pani pri okienku na „vlakovke” ma však nepoteší, miestenky na bike sa už nedajú kúpiť.

Počasie by výjazdom prialo aj nasledujúce dni, oteplilo sa ešte viac a obloha bola takmer bez mrakov. No ja som sa rozhodol dať si pauzu od biku, aby som to potom následne neľutoval, aj keď bolo ťažké ráno pri pohľade z okna odolať výjazdu. Ten som si dal až vo štvrtok ráno. Šlo však len o krátku podtatranskú motanicu s ani nie 40-timi kilometrami a piatok bol opäť bez biku, pretože mám manuálnu prácu a telo je stále v pohybe.

Bude postupka?

Táto časovka už má stále miesto v mojom kalendári podujatí, na ktoré chodím, a tento rok sa už po štvrtýkrát postavím na štart. Moja doterajšia bilancia je 6. miesto v roku 2018, tretie miesto v roku 2019 a minulý rok to bolo druhé miesto v kategórii, aj keď s horším časom ako môj doterajší osobák z roku 2019, kde som dosiahol čas 28:07. Bude postupka a podarí sa mi tento rok vyhrať kategóriu, alebo aspoň prekonať svoj osobný rekord? Uvidíme...

Prvým vlakom

Ako som už spomínal, na bike som v piatok po práci nešiel, ale radšej ho nachystal a zastavil sa ešte v servise na výmenu lanka lockoutu vidlice. Zamykanie už akosi aj napriek tomu nefunguje, na obhajobu - vidlica má bezmála 65-tisíc km. Po ceste domov ešte nezabudnúť kúpiť lístky na vlak!

Mal som v pláne ísť 6:42 z Kežmarku a 8:10 IC-čkom do Žiliny, s príchodom tesne pred desiatou. Aj preto ešte píšem Imrovej Lenke, nech mi vezme číslo, ak tam bude skôr. Pani pri okienku na „vlakovke” ma ale nepoteší, miestenky na bike sa už nedajú kúpiť. IC-čko má len jeden vozeň pre 6 bikov, a keďže smeruje až do Viedne, tak sa to rýchlo vypredá. A tak mi neostáva nič iné, ako kúpiť lístok na 4:42 a do Žiliny ísť rýchlikom. Tak čo už, budíček nastavený na 3:40, a veci si nachystám ešte večer, nech na nič nezabudnem.


MTBIKER dres a návleky na ruky idú do batoha, ráno je chladné, tak na X-Bionic tričko dávam Gabbu a bundu Transition 2. Trojštvrťové nohavice sú od Pearl Izumi.

3:40 mi zvoní budík, ako fajne by sa ešte spalo, keby som mohol ísť neskorším vlakom. Dávam raňajky, balím veci, oblečiem sa a môžem sa ísť presunúť na zastávku na vlak. V Poprade si musím na prípoj trochu počkať. Trochu, no, cca hodinu . Čaká ma zhruba 2-hodinová cesta, ale celkom to zbehlo.

Vymotať sa zo Žiliny a na prezentáciu

Po minuloročnej reportáži ste mi viacerí písali, prečo som nešiel po cyklotrase cez Vodné dielo. Teraz som mal dosť veľkú časovú rezervu, a tak som sa to rozhodol vyskúšať. Problém bol ale napojiť sa na ňu. Mám síce Garmin, no ešte som poriadne nepreskúmal všetky funkcie, a tak poslúžili staré dobré mapy.cz, prípadne občas niekoho zastavím. Po menšom blúdení sa mi konečne podarí nájsť cyklotrasu, po ktorej pokračujem až po odbočku na Stráňavy.

Dnes sa pôjde na pocit a na tepy...

Prichádzam na prezentáciu, kde stretávam kamaráta Alexa. „Ty si isto striehol niekde a čakal, aby si štartoval po mne“. Alex dostáva 31-tku, ja 32-ku. Budem mať koho naháňať.


Krátko nato volám s Imrom, či mu vezmem číslo. Hmm, taký paradox, včera som riešil, či on zoberie číslo mne, ak budem meškať a zrazu je to opačne . V štartovacom balíčku sme, okrem lístkov na jedlo a nápoj, dostali aj pekný bidon. Pripevním si číslo, ešte niečo prejem, prezlečiem sa do MTBIKER dresu, ale len vrch, nechávam si trojštvrťové nohavice, počkám na Imra a idem sa trochu rozjazdiť.


Ešte predtým som si pozrel vyhodnotenie bežeckých pretekov miestnej škôlky a školy a štart hlavných bežeckých pretekov od pamätníka k pamätníku.

Dnes na pocit

Dnes sa pôjde na pocit a na tepy, aj keď bez wattmetra, keďže je momentálne na reklamácii a čakám na nový. Nevadí, už pár týždňov jazdím bez neho, aj keď na výjazde mi až tak nechýba ako na časovke. Pred štartom stíham ešte debatu s kamarátmi a popritom si sledujem čas.


Odratávanie posledných sekúnd, zapínam aktivitu na Garmine a ide sa na to.


Asfaltový úvod je hneď po štarte, kde sa to dá pekne rozbehnúť, len to neprepáliť. Za stúpajúcou zákrutou ešte asfaltka pokračuje hore obcou. Predbieham kamaráta Alexa. Hmotnostne sme na tom rovnako, obaja sme 60-kiloví „chrti“, no ja mám výhodu HT-čka. Jediné, čoho sa môžem držať, sú tepy a pocit. Zatiaľ sa mi ide fajn, tepy už idú cez 170.

Nad obcou sa už kvalita asfaltu zmení, prechádzame okolo lúky s koňmi a vstupujeme do lesa, kde povrch tvorí stará lesná asfaltka, sem-tam štrk, či výtlk.

Postupku nakoniec mám - 6., 3., 2., a ...

Občas mrknem na čas, no ešte je skoro myslieť na prekonanie osobáku. Snažím sa držať stanovené tempo, snáď to je odhadom aspoň tých 300 wattov. V druhej polovici sa naskytnú už aj nejaké tie výhľady, no moje oči smerujú skôr na Garmin a pretekárov predo mnou, ktorých sa vždy snažím predbehnúť. Čas zatiaľ fajn, aj pocitovo super.


A už je predo mnou tabuľka označujúca posledný kilometer, ten sa zdá byť vždy najdlhší. Prechádzam sedlom Javorina, čas niečo cez 26 minút. Mohlo by sa to podariť. V závere idem do pedálov a snažím sa pozbierať všetky sily, čo mi ešte ostali. Cieľovou čiarou nakoniec prechádzam s časom 28:02. Osobný rekord som si prekonal o 5 sekúnd, uvidíme, na aký výsledok to bude stačiť.

Občerstvenie, vyhodnotenie a po dlhých hodinách domov

Vydýcham sa a idem si dať rýchle občerstvenie. Hore sa nachádzal stánok, kde bol k dispozícii čaj, niečo slané, prípadne sladké pod zub, ale aj ovocie.


Také rýchle doplnenie energie po výkone. Medzitým prichádzajú hore známe tváre.


Dole sa ešte neponáhľam, pokecám s kamarátmi, absolvujem klasické fotenie nad kameňolomom s výhľadom na okolie a môže sa ísť.


Po príchode sa idem občerstviť, no akosi nemôžem v batohu nájsť lístky, až po vyprázdnení jeho obsahu sa to podarí, a tak si idem dať klobásu a na pitie kofolu.

Hodinu na prípoj sa mi čakať nechce, je ešte vidno, a tak sadám na bike a čaká ma 17 km domov.

Onedlho začne vyhodnotenie, trať najrýchlejšie zvládol Jakub Jenčuš z PROefekt Across za neuveriteľných 24:13, a tak vytvoril aj nový traťový rekord, keď prekonal minuloročný čas Tomáša Višňovského. U nežného pohlavia trať najlepšie zvládla Nikoleta Ľahká z Novej Dubnice s časom 38:51.


Najlepší čas na graveli dosiahol Drha Matej z BIKESPORT Nová Dubnica, ktorý trať zvládol za 31:17. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. A ako som s mojím časom dopadol ja? Čas 28:02 mi zabezpečil prvé miesto v kategórii a v celkovom poradí sa mi ušla štvrtá priečka, čiže spokojnosť a o rok snáď už konečne pod 28 minút.


Postupku nakoniec mám - 6., 3., 2., a 1. miesto. Ešte som trochu pobudol v areáli podujatia, na vlak bolo dosť času, a keďže ten v dobrej partii ubiehal rýchlo, ani som sa nenazdal a musel som sa rozlúčiť a ísť do Žiliny na spoj.


Tentokrát už po hlavnom ťahu, nech sa nezdržujem a 15:37 nastupujem na rýchlik do Popradu.


Okolo trištvrte na šesť vystupujem v Poprade. Hodinu na prípoj sa mi čakať nechce, je ešte vidno, a tak sadám na bike a čaká ma 17 km domov.


Je 18:20 a zastavujem Garmin pred bytovkou. Po takmer 14-tich hodinách doma. To musí človeka proste baviť.

Zhodnotenie

Akcii nemám čo vytknúť, už som si ju obľúbil a má svoje miesto v mojom kalendári a muselo by mi do toho niečo vážne prísť, aby som ju na ďalší rok vynechal. Mrzí ma len klesajúci počet pretekárov. A to tento rok vyšlo opäť krásne počasie. Snáď nás o rok bude aspoň 100.

Kompletnú fotogalériu od fotografa Vlada Kašiaka nájdete na tomto odkaze.